Anka a jej príbeh
Keď ma Marek oslovil s ponukou napísať článok o mojich skúsenostiach s fotením, pohľad naň pred a po absolvovaní kurzov, priznám sa, bola som zaskočená. Ja, z môjho pohľadu totálny laik a napísať článok? Nuž ale tie správne “motýliky v bruchu” rozhodli, že som sa na to s rešpektom dala. Ak to aspoň jedného z vás osloví a zapáli pre fotenie ako mňa, tak to celé bude mať zmysel 🙂
Štádium 0 – bežný digitálny kompakt (2007-2015)
– bežný užívateľ, fotím všetko, čo sa mi páči ?
Štádium 1 – od zakúpenia zrkadlovky, kým som sa nedostala ku kurzu u Mareka: Ovládanie zrkadlovky Nikon pre začiatočníkov (október 2015 – september 2017)
Jeden fakt, nie som manuálovy typ! Návod na použitie k mojej zrkadlovke ( Nikon D3300 ) som veľmi teda nečítala, rovno sa priznávam. Moja teória dva: Taký drahý foťák predsa musí vedieť fotiť aj “SÁM”!!! Výsledok: dva roky stupňujúcej sa frustrácie z mojej “drahej zrkadlovky” a fotenia s ňou: “Ako “TO” fotí ?!”, “Prečo “TO” zase zle zaostrilo?!” … no asi si viete predstaviť – režim na “AUTO”, fotila som do “jpg”, foťák si robil čo chcel, presne ako som mu to sama dovolila ? ? Nuž a klinec do rakvy prišiel, keď som raz pred naším rodinným fotením v repke v snahe vylepšiť fotky nastavila ISO na max. možnú hodnotu, lebo “len aby dobre bolo, viac bude lepšie, foťák si predsa sám vyberie” a potom som sa doma čudovala, ” Prečo “TO” je zase také zašumené?!” Fotky nepoužiteľné.. ? Tak som si povedala, že takto to veru ďalej nepôjde, ku kompaktu sa predsa nevrátim! Nuž a veru o mesiac mi na facebooku vybehla reklama na Marekov kurz na ovládanie Nikonu. Hurá, ako na zavolanie – poznáte to? Bolo rozhodnuté, prihlásila som sa…
Štádium 2 – po absolvovaní kurzu na ovládanie Nikonu pre začiatočníkov v Poprade (september 2017)
Z kurzu som bola nadšená. Marek je úžasný lektor, fotograf, človek. Jeho zapálenie pre fotenie je prudko nákazlivé ? Okrem všetkej potrebnej teórie k foteniu a nastavovaniu nám na kurze dal kopec užitočných tipov priamo z jeho praxe, ktoré sa nedočítate veru v žiadnej príručke. Namotivoval ma ku skúšaniu, lebo bez toho, to jednoducho nepôjde a odporučil mi aj investovať do jedného pevného skla. A tak k môjmu setovému Nikorru 18-105mm f3.5-5.6 pribudla pevný Nikkor 35mm f 1.8 ?
Vo finále môžem povedať, kým dovtedy bola “dobrá” fotka viac menej dielom šťastnej náhody, teraz začínal byť problém vybrať “len jednu dobrú fotku” zo série ? Foťák zrazu ostril ako “SOM” mu prikázala, na to, na čo “SOM” chcela. Jedno, či objekt fotenia stál alebo sa hýbal. Marekom vysvetlená teória bola denno denne odskúšavaná v praxi a začala sa mi dostávať pod kožu stále viac a viac. Fotila som, čo sa dalo, keďže som bola doma na rodičovskej dovolenke, tak hlavne môjho syna, rodinu, výlety (teda som pričuchla aj ku krajinkám a “makru”). Skúšala som fotiť za rôznych svetelných podmienok. Vďaka svetelnejšiemu pevnému sklu som zrazu vedela fotiť bez blesku aj večer, v noci, len pri pouličnom svetle. Vianočných svetielkach, to bolo nových možností, skúšania ☺
A fotky? Buď vyzerali ako som chcela – to bol ten lepší prípad ?, alebo mi to “nevyšlo” – aj tak bolo dobre, aspoň som už vedela, čo musím nabudúce spraviť inak, ako nastaviť foťák. Na čo si dať viac pozor!!! Preto hlavu hore. Aj “zlá/nevydarená” foto vás posunie vpred, keď viete ako to nabudúce “opraviť”. Človek si to jednoducho naozaj musí “odcvakať SÁM” ?
Potom sa dostanete do momentu, kedy zrazu rozumiete svojmu foťáku a chcete sa zlepšovať, sám pre seba a popritom to je zábava, ventil hlavy, iný pohľad na svet – ten Váš ?
Fotky som stále pracne po jednej upravovala podľa svojich schopností (už som písala, že nie som manuálový tip a teda šlo to metódou “pokus-omyl” ?) v jednom českom programe (Zoner PHOTO STUDIO 18). No natráááápila som saaa a výsledok stále nebol pre mňa postačujúci, niečo tomu stále chýbalo… Čiernobiele som skoro vôbec nerobila, nevedela som si to sama nastaviť, tak aby som s tým bola spokojná..
A viete ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť.. a tak prišiel čas na ďalší posun pre mňa..
Štádium 2 – po absolvovaní kurzu na ovládanie Nikonu pre začiatočníkov v Poprade (september 2017)
Z kurzu som bola nadšená. Marek je úžasný lektor, fotograf, človek. Jeho zapálenie pre fotenie je prudko nákazlivé ? Okrem všetkej potrebnej teórie k foteniu a nastavovaniu nám na kurze dal kopec užitočných tipov priamo z jeho praxe, ktoré sa nedočítate veru v žiadnej príručke. Namotivoval ma ku skúšaniu, lebo bez toho, to jednoducho nepôjde a odporučil mi aj investovať do jedného pevného skla. A tak k môjmu setovému Nikorru 18-105mm f3.5-5.6 pribudla pevný Nikkor 35mm f 1.8 ?
Vo finále môžem povedať, kým dovtedy bola “dobrá” fotka viac menej dielom šťastnej náhody, teraz začínal byť problém vybrať “len jednu dobrú fotku” zo série ? Foťák zrazu ostril ako “SOM” mu prikázala, na to, na čo “SOM” chcela. Jedno, či objekt fotenia stál alebo sa hýbal. Marekom vysvetlená teória bola denno denne odskúšavaná v praxi a začala sa mi dostávať pod kožu stále viac a viac. Fotila som, čo sa dalo, keďže som bola doma na rodičovskej dovolenke, tak hlavne môjho syna, rodinu, výlety (teda som pričuchla aj ku krajinkám a “makru”). Skúšala som fotiť za rôznych svetelných podmienok. Vďaka svetelnejšiemu pevnému sklu som zrazu vedela fotiť bez blesku aj večer, v noci, len pri pouličnom svetle. Vianočných svetielkach, to bolo nových možností, skúšania ☺
A fotky? Buď vyzerali ako som chcela – to bol ten lepší prípad ?, alebo mi to “nevyšlo” – aj tak bolo dobre, aspoň som už vedela, čo musím nabudúce spraviť inak, ako nastaviť foťák. Na čo si dať viac pozor!!! Preto hlavu hore. Aj “zlá/nevydarená” foto vás posunie vpred, keď viete ako to nabudúce “opraviť”. Človek si to jednoducho naozaj musí “odcvakať SÁM” ?
Potom sa dostanete do momentu, kedy zrazu rozumiete svojmu foťáku a chcete sa zlepšovať, sám pre seba a popritom to je zábava, ventil hlavy, iný pohľad na svet – ten Váš ?
Fotky som stále pracne po jednej upravovala podľa svojich schopností (už som písala, že nie som manuálový tip a teda šlo to metódou “pokus-omyl” ?) v jednom českom programe (Zoner PHOTO STUDIO 18). No natráááápila som saaa a výsledok stále nebol pre mňa postačujúci, niečo tomu stále chýbalo… Čiernobiele som skoro vôbec nerobila, nevedela som si to sama nastaviť, tak aby som s tým bola spokojná..
A viete ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť.. a tak prišiel čas na ďalší posun pre mňa..
Štádium 4 – cesta od oboch kurzov po aktuálny stav (november 2019)
Fotiť, fotiť a fotiť ☺ Skúšať, čo sa dá, čo dovolí technika, zistiť kde má limity, čo sa dá, ale aj čo už nie – šťastie praje pripraveným ?. Skúšať rôzne žánre, rôzne svetelné podmienky. Iná cesta nie je, len si to na vlastnej koži odskúšať.
Určite odporúčam nájsť si vlastnú motiváciu. Marek v čase absolvovania kurzu LR organizoval celoročnú fotosúťaž – Fotenie nás baví. Ja som do toho šla s vedomím, že každý mesiac sa pokúsim o niečo nové, niečo, čo som predtým ešte nefotila, alebo fotila inak, cieľom pre mňa bola prekonať samu seba, a ak by to vyšlo aj s výhrou v súťaži, o to lepšie ?. A úprimne, pre mňa to bol jeden skvelý fotorok. Skúsila som fotiť toľko nových vecí – downhill, parné vlaky v pohybe za večera, padajúce hviezdy ( vidieť a ešte aj odfotiť o polnoci ten úžasný bolid počas maxima roja perseidov bolo ako vyhrať jackpot v lotte). Snehové vločky na synovej tvári, spoločné gumákovanie, výlety, kvety, hmyz, Tatry.. Súťaž som nevyhrala, ale sama nad sebou určite áno a tie zážitky pri fotení – na nezaplatenie ☺ Zistila som, čo má baví a v tomto roku si tak vymýšľam vlastné fotoprojekty ( napr.chodím k nám do klubu fotiť opravu parného rušňa, nášho “Papagája” 477.013, chcem z toho spraviť fotoknihu pre ďalšiu generáciu nadšencov) a fotociele, s rodinou aj priateľmi, alebo len tak, pre potešenie duše. A tak chodím fotiť za každého počasia, za hmly ( tá vie riadne čarovať), a aj keď je – 11′ (úplné zatmenie mesiaca v januári), v noci ( NLC- na ne som čakala 2 roky, v júli sa podarilo ?). Foťák beriem zo sebou skoro stále, všade – na ihrisko, do mesta, na prechádzku do lesa, na výlety…
Fotenie ma jednoducho baví a vďaka fotkám si potom môžem kedykoľvek ten zážitok / spomienku zopakovať.
Takže na záver pripájam jedno obrovské ĎAKUJEM pre Mareka, za otvorenie dverí do tohto úžasného “fotosveta”, lepšieho učiteľa som nájsť nemohla ❤ a hurá k ďalším fotométam v 2020, držím Vám všetkým veľmi palce ☺
Foto: Anna Antalíková
Text: Anna Antalíková
